Dampre predstavujú výkonný dopravný prostriedok vyžívaný nielen pri práci v stavebníctve, ale hlavne v ťažobnom priemysle, alebo odpadovom hospodárstve. Dampre môžeme podľa nosnosti rozdeliť na nasledovné skupiny:
- mini do 10 t (najmenšie kolesové dampre, pásové dampre, a pod.);
- malé od 10 t do 20 t (malé dampre využívané na prepravu pri ťažbe, dampre pre prepravu po cestných komunikáciach);
- stredné od 20 t do 60 t (kĺbové dampre, pevné dampre);
- veľké nad 60 t (najväčšie pevné kolesové dampre používané na prepravu pri ťažbe hornín).
Podľa druhu podvozku ich môžeme rozdeliť na pásové a kolesové.
Mini dampre
Pásové dampre sa spravidla produkujú len v najmenšej veľkostnej skupiny – mini. Rozdeľujeme ich podľa konštrukcie výklopnej nadstavby na:
- pásové dampre s otočnou nadstavbou (obr. 1),
- pásové dampre s neotočnou (pevnou) nadstavbou (obr. 2).
Otočná nadstavba umožňuje pásovému dampru vyložiť materiál na požadovanom mieste aj v extrémne stiesnených podmienkach, pre ktoré sú tieto stroje účelovo konštruované. Dampre s neotočnou nadstavbou disponujú jednoduchšou konštrukciou a často krát sú postačujúcou alternatívou pre široké spektrum požiadaviek používateľov, hlavne pri stavebných prácach.
Podstatnú časť disponibilných damprov predstavujú kolesové dampre, ktorých efektivita práce je vyššia ako u pásových a ich jazdné vlastnosti v terénnych podmienkach sú postačujúce pre podstatnú časť prevádzkových podmienok. Pásové dampre majú z dôvodu obmedzenej prepravnej rýchlosti a tiež nižšej nosnosti v ponuke výrobcov menej početné zastúpenie. Ich výhodou je však vyššia priechodnosť náročným terénom. Kolesové dampre rozdeľujeme podľa konštrukcie rámu na pevné a kĺbové.
Malé dampre
Malé dampre sú vozidlá konštruované na prepravu po cestných komunikáciách alebo v ľahšom teréne. Konštrukcia podvozku a aj korby je dimenzovaná na nižšie prevádzkové zaťaženia. Pre dosiahnutie lepších jazdných vlastností na cestných komunikáciách sú vybavené odpruženými podvozkami. Pruženie je riešené vzduchovými vankúšmi alebo klasickými mechanickými pružinami. Z dôvodu prevádzky po cestných komunikáciách sa kladie veľký dôraz na nízku pohotovostnú hmotnosť vozidla, spotrebu paliva, hlučnosť a pod. Taktiež musí byť zaručená manévrovateľnosť týchto vozidiel v mestskom prostredí. Tieto vozidlá sa často konštruujú ako modulárne, t.j. otvorená korba sa môže nahradiť vaňovým prepravníkom, dampstrom (odnímateľným kontajnerom) a pod.
Ďalšiu skupinu strojov určených pre prepravu po cestných komunikáciach predstavujú vlečné dampre. Tieto môžu byť vo dvoch vyhotoveniach: návesové alebo prívesné. Návesové sa pripájajú za ťahač a sú efektívne pri preprave na dlhšie trasy. Vyklápanie návesových damprov je najčastejšie riešené viacstupňovým priamočiarym hydromotorom, ktorý je upevnený v mieste pripojenia návesu na ťahač (obr. 3). Tieto dampre sú určené na prepravu po spevnených komunikáciách.
Prívesné dampre sa najčastejšie adaptujú za poľnohospodársky traktor (obr. 4), čím rozširujú možnosti ich nasadenia a teda aj využitia. Využívajú sa predovšetkým na prepravu kŕmnych zmesí, obilnín, prípadne iných plodín.
Stredné dampre
Skupinu stredných damprov tvoria kolesové dampre s pevným rámom a kĺbové dampre. Kĺbové dampre sú vhodnou voľbou pre prácu v stiesnených priestoroch, resp. v extrémnych prevádzkových podmienkach, majú menší polomer zatáčania a teda aj lepšie manévrovacie schopnosti. Riadenie smeru jazdy je realizované pomocou dvoch priamočiarych hydromotorov. Ich zložitejšia konštrukcia však dovoľuje menšie užitočné zaťaženie v porovnaní s pevnými damprami.
Vyprázdňovanie korby pri kĺbových damproch môže byť realizované jej vyklápaním (obr. 5), alebo vytláčaním materiálu predným čelom korby. Vyklápací systém je využívaný u väčšiny damprov. Zadná časť korby môže mať vyvýšenú z dôvodu zadŕžania materiálu pri jazde do svahu alebo môže obsahovať zábranu, ktorej otváranie môže byť realizované napríklad pomocou oceľového lana, pričom pri zdvihu je zadné veko postupne otvárané. Pomerne novým spôsobom vyprázdňovania korby je s tzv. pohyblivým predným čelom (obr. 6). Takýto systém umožňuje postupné vysýpanie materiálu počas jazdy a dovoľuje vykládku aj v extrémnych podmienkach, pričom zabezpečuje stabilitu stroja, keďže sa nezvyšuje poloha ťažiska vplyvom zdvíhania korby. Tento systém však nedovoľuje prepravu niektorých materiálov (napríklad veľké skaly) ktoré by sa mohli vzpriečiť a tým by poškodili vysúvajúce sa predné čelo korby.
Korba tvorí dôležitú časť dampra, ktorej konštrukčné riešenie a vyhotovenie vo veľkej miere ovplyvňuje produktivitu práce predovšetkým veľkých a stredných damprov, ktoré prepravujú veľké objemy materiálu. Pri nízkych teplotách môže dochádzať k namŕzaniu prepravovaného materiálu na povrch korby. Preto bývajú v telese korby vytvorené kanály, ktorými prúdia teplé výfukové plyny vyhrievajúce povrch korby, čím sa zabraňuje primŕzaniu zeminy na korbu. Toto pripojenie nemusí byť trvalé, v normálnom režime sú spaliny odvádzané cez tlmič výfuku mimo korby. Konštrukcia korby musí zabezpečiť úplnú vykládku materiálu. Toto je zabezpečené prostredníctvom geometrie korby, uhlom vyklopenia a umiestnenia čapov upevňujúcich korbu k podvozku. Zdvih je zabezpečený pomocou viacstupňových priamočiarych hydromotorov, tak aby sa dosiahol požadovaný uhol vyklopenia korby.
Veľké dampre
Do skupiny veľkých damprov možno zaradiť dampre s pevným rámom a kolesovým podvozkom používané v praxi na zabezpečenie veľkých prepravných výkonov. Konštrukcia podvozku musí spĺňať požiadavky vyplývajúce z vysokého prevádzkového zaťaženia, nakoľko disponujú nosnosťou až 363 t (obr. 7). Vzhľadom na oblasť ich využitia musia spĺňať prísne kritéria bezpečnosti, z tohto dôvodu je aj konštrukcia korby predĺžená až nad kabínu, čím vytvára jej ochranný štít. Korby damprov sú vyhotovené ako zvarence z oteruvzdorných plechov ktoré sú z dôvodu požadovanej pevnosti profilované, alebo vystužené navarenými profilmi (obdĺžnikového prierezu).
Na pohon veľkých damprov sa využíva hydrodynamický, alebo ojedinele aj dieselelektrický systém. Dieselelektrický systém umožňuje lepšie využitie parametrov spaľovacieho motora čím znižuje spotrebu paliva a množstva emisií. Schéma pohonu dampra pomocou dieselelektrického systému je na obr. 8. Pohon je navrhnutý tak, aby vykazoval čo najmenšie straty vplyvom zohrievania prvkov v elektrickom obvode. Elektrický pohon, rovnako ako aj používanejší hydrodynamický pohon, disponuje retardérom, ktorý značne zvyšuje životnosť brzdného systému. V dnešnej dobe výrobcovia damprov ponúkajú sofistikované systémy retardérov napr. výrobca Cat ponúka systém elektronického riadenia účinku hydrodymanického retardéru – ARC (Hydraulic Automatic Retarder Control). Tento systém zlepšuje jazdné vlastnosti hlavne pri jazde z kopca.
V prípade veľkých damprov býva poháňaná zadná náprava vybavená dvojitou montážou kolies (obr. 9). Prenos krútiaceho momentu na kolesá je prostredníctvom planétového reduktora umiestneného v náboji kolesa (obr. 10). Súčasťou náboja dampra je aj lamelová brzda.
Záver
Uvedené rozdelenie a konštrukčné riešenia damprov ako prostriedkov určených na efektívnu prepravu sypkých materiálov na väčšie vzdialenosti, predstavujú najčastejšie používané riešenia týchto strojov. V praxi sa môžeme stretnúť s rôznymi variantmi riešenia v závislosti od pracovných podmienok, kde budú nasadené. Sú určené pre špeciálne pracovné podmienky, často extrémne, alebo na prepravu materiálov špecifických ich stavom, charakterom alebo požadovanými prepravnými podmienkami.
Literatúra a zdroje
[1] www.cat.sk
[2] www.kuhn.sk
[3] www.semitrailersupplier.com
[4] www.nc-engineering.com
[5] www.komatsuamerica.com
