Bezpečnosť sa stala hlavným a rozhodujúcim kritériom pre využitie mobilných prostriedkov v systéme človek – stroj – environment. Už v prvej etape projektovania a neskôr v etape konštrukčného návrhu musí konštruktér posúdiť mieru ohrozenia, pravdepodobnosť jeho vzniku a rozsah možných dôsledkov. Akceptuje teda požiadavky na bezpečnosť strojov počas etapy vývoja, výroby, prevádzky, údržby a aj likvidácie strojov.
Správne postupy a minimum rizík
Povinnosťou výrobcov je minimalizovať rizikovosť vo všetkých etapách technického života stroja a tým trvale garantovať ich bezpečnosť [1]. V povýrobných etapách, teda pri nasadení prostriedkov v prevádzke sa na bezpečnosti podieľajú používatelia a odborné pracoviská zabezpečujúce údržbu, servis a po uplynutí doby životnosti ich následnú likvidáciu. V tomto cykle sú zúčastnené subjekty povinné riadiť sa pri jednotlivých činnostiach všeobecne platnými európskymi, resp. národnými normami a predpismi deklarovanými výrobcom. Na zabezpečenie týchto činností konštruktér v spolupráci s výrobcom zabezpečujú pre následné etapy využitia mobilného stroja dokumentáciu (Návod na obsluhu a údržbu stroja) ktorá upozorňuje na zostatkové riziká, predpisuje správne postupy použitia strojov a ich údržby a aj opatrenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Neoddeliteľnou súčasťou tohto systému sú pravidelné školenia zainteresovaných pracovníkov a ich ďalšie odborné vzdelávanie. Dôsledným dodržiavaním týchto zásad možno systémovo predchádzať a zamedziť v praxi sa pomerne často vyskytujúcim negatívnym javom, ktorých dôsledkom môžu byť závažné škody na majetku a zdraví pracovníkov.
Povinnosti výrobcov
Požiadavky akceptované v etape konštruovania v závažnej miere ovplyvňujú všetky následné etapy realizácie a využitia stroja. Je preto potrebné v maximálnej miere zohľadňovať požiadavky bezpečnosti v zmysle platných nariadení, smerníc, zákonov a noriem týkajúcich sa strojov a strojových zariadení už v predvýrobnej etape, teda v procese vývoja a konštrukcie konkrétneho typu stroja a zabudovať ich do výrobku. Základné povinnosti výrobcov možno zhrnúť do nasledovných bodov [1]:
- všeobecná povinnosť vykonávať analýzu nebezpečenstiev,
- zohľadniť všetky riziká počas predpokladaného trvania technického života stroja,
- dokumentovať všetky riziká počas technického života stroja a oboznámiť s nimi aj používateľov strojov.
Postup pri integrácii bezpečnosti do procesu konštruovania stroja si vyžaduje od výrobcov realizáciu činností, ktoré možno zahrnúť do tzv. systému riadenia rizika, ktorý obsahuje:
- vylúčenie ohrozenia, prípadne rizika počas technického života stroja,
- zohľadnenie predpokladaných mimoriadnych situácií, ktoré môžu nastať pri prevádzke stroja,
- ovládanie rizík pomocou ich minimalizácie, alebo ich odstránenia,
- navrhnutie nevyhnutných opatrení pre nebezpečenstvá, ktoré nemožno odstrániť,
- informovanie používateľov strojov o zostatkových rizikách prostredníctvom sprievodnej dokumentácie – návodov na obsluhu.
Konštruktér, výrobca a následne používateľ sú povinní dodržiavať európske normy, ktoré majú pôsobnosť v oblasti bezpečnosti strojov a všeobecne v rámci EU sa zatrieďujú do troch skupín:
- normy typu A, sú to základné normy pre bezpečnosť, zahrňujúce základné a všeobecné požiadavky kladené na konštrukciu strojov a zariadení,
- normy typu B, sú to skupinové bezpečnostné normy zahrňujúce bezpečnostné požiadavky, alebo skupiny bezpečnostných zariadení pre rôzne skupiny strojov a zariadení,
- normy typu C, tieto sú platné pre jednotlivé skupiny strojov, obsahujú konkrétne požiadavky pre typické ohrozenia jednej skupiny strojov.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Minimálne požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravujú smernice EU, na základe ktorých boli postupne v jednotlivých členských krajinách prijaté národné predpisy, normy a zákony definujúce opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci týkajúce sa predvýrobnej etapy (konštruovania), etapy výroby stroja, prevádzkovania stroja a jeho údržby počas technického života, ako aj etapy ich vyradenia z prevádzky a likvidácie [1], [3]. Tieto zákonné nariadenia obsahujú záväzné ustanovenia pre konštruktérov a výrobcov strojov a strojných zariadení týkajúce sa hlavne týchto oblastí:
- povinnosť konštruktérov vyhotoviť konštrukčné diela tak, aby vyhovovali predpisom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a tiež vyhodnotiť zostatkové nebezpečenstvá,
- povinnosť identifikovať ohrozenia, odstraňovať ich a tam, kde to nie je možné určiť použitie prostriedkov individuálnej ochrany za účelom zníženia ohrozenia,
- povinnosť výrobcu poskytnúť užívateľom informácie o ohrozeniach pri používaní výrobku a poučenie ako sa chrániť proti ohrozeniam.
Jednotlivé druhy ohrozenia sú definované v platných európskych normách, ktoré ukladajú konštruktérovi v etape návrhu výrobku:
- stanoviť hranice stroja,
- identifikovať ohrozenie a odhadnúť veľkosť rizika,
- navrhnúť opatrenia proti zostatkovým rizikám,
- vziať do úvahy dodatočné opatrenia (zariadenia a systémy prispievajúce k bezpečnosti, napríklad: prístupové sústavy, nepretržitá kontrola stability stroja, diagnostické zariadenia a pod.).
Miera technického rizika
Z uvedených dôvodov je potrebné v procese vytvárania konštrukcií mobilných prostriedkov, modulárne riešenia strojových zostáv mobilných pracovných strojov nevynímajúc, zohľadňovať mieru technického rizika v zmysle ustanovení uvedených bezpečnostných noriem. Pre identifikáciu ohrozenia je potrebné zohľadniť hlavne nasledovné aspekty:
- kto môže byť ohrozený?
- aký je dosah pôsobenia nebezpečenstva?
- charakteristiku nebezpečenstva, spôsob inovácie a úroveň ochrany.
Garancia bezpečnosti
Pre skupinu mobilných prostriedkov, podobne ako aj pre iné stroje a zariadenia, je predpokladom pre minimalizáciu možných ohrození a teda aj miery technického rizika zostavovanie konštrukcie stroja z takých modulov, ktoré spĺňajú vyššie uvedené podmienky. V praxi to znamená kooperáciu výrobcov strojov s dodávateľmi, ktorí pre svoje výrobky garantujú požadovanú bezpečnosť, pretože výrobca finálneho produktu vytvoreného zo subdodávok v zmysle právnych predpisov a noriem zodpovedá za bezpečnosť takéhoto stroja, resp. celku [2], [3]. Väčšina renomovaných výrobcov ponúka v rámci toku služieb návrh jednotlivých modulov s garanciou bezpečnosti, to znamená, že zostatkové riziko je menšie ako riziko akceptovateľné. Zvýšenie kvality strojov a teda aj ich bezpečnosti si preto aktuálne vyžaduje aplikáciu metód riadenia rizika založených na najnovších poznatkoch vedy a techniky.
Literatúra:
[1] SINAY, J.: Riziká technických zariadení – manažérstvo rizika. Vydavateľstvo OTA, a. s. Košice, 1997, ISBN 80-967783-0-7.
[2] GULAN, L.: Modulárne projektovanie mobilných pracovných strojov. Vydavateľstvo STU v Bratislave, Bratislava, 2000, ISBN 80-227-1397-X.
[3] GULAN, L. – MAZURKIEVIČ, I.: Mobilné pracovné stroje – Teória a metódy projektovania. Vydavateľstvo STU v Bratislave, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-227-3026-6.
